nedeľa 14. júla 2013

Algotrading, programtrading a iné počítanie



Keď sa človek niečomu venuje naplno, občas prídu situácie, kedy má biznisu plné zuby a fakt nemá náladu sa o ňom baviť. Najme nie s ľuďmi, ktorým by to náhodou mohlo pripadať ako zaujímavá téma. To, že je to zaujímavé je jasné, inak by to človek nerobil. Ale po 70 hodinovom pracovnom týždni prestáva byť zaujímavá asi každá práca. V piatok večer som občas na otázku čo robím odpovedal, že počítam. A keďže pri počítaní si väčšina ľudí predstaví že robíte účtovníka, máte v podstate pokoj od pracovných rečí na celý večer a zábava môže pokračovať.  
Opačný prípad ale nastáva, keď by ste veľmi radi vysvetlili, čo je Vašou najväčšou záľubou, ale skrátka Vaše vyjadrovacie schopnosti nie sú silnou stránkou a tak si musíte pomôcť príkladom.  

Zoberme si napríklad slivovicu.

Fľaša slivovice stojí na trhu nejakú cenu a každý, kto si ju chce kúpiť si kupuje produkt, ktorý prešiel nejakým technologickým procesom a preto je jeho výsledná cena taká, aká je.
Hlavnými zložkami, ktoré do procesu vstupujú sú: slivky, kvasinky, voda, a niekedy sa pridáva aj cukor. Na to, aby sme dostali výsledný produkt, musí ovocie prejsť fermentáciou a destiláciou, produkt následne dozrie a nakoniec sa rozriedi vodou. Na výslednú cenu produktu vplývajú nielen cena jeho zložiek, ale rovnako tak cena uskladnenia v procesoch fermentácie a destilácie, keďže zložky nejaký čas musia zrieť v sudoch. No a na výpočet ceny výsledného produktu teda vplýva cena všetkých zložiek, cena práce a uskladnenia v celom procese a tiež marže a prirážky v obchodoch. Podľa arbitráž argumentu platí, že cena zložiek a procesu sa +/- bude rovnať cene produktu.
 Ak by sa slivovica a rovnako tak všetky zložky obchodovali na burze v podobe štandardizovaných kontraktov s vopred stanovenou dobou expirácie a marže, prirážky a iné náklady sa dali vyčísliť, tak väčšinou bude platiť, že počas celého procesu je na jednej aj druhej strane rovnice cena približne rovnaká. Traderi majú matematické modely, ktoré sledujú nielen cenu slivovice ale aj cenu sliviek, vody, kvasiniek, vzorcujú to s nákladmi a výsledkom je teoretická cena slivovice, ktorú porovnávajú s tou trhovou. To čo robia traderi daľej je, že obchodujú uzavretý okruh a ťažia z disproporcií na trhu. Keď jedna zložka vplyvom nejakého faktoru výrazne zlacnie, nakúpia celý technologický proces so zložkami v extréme a súčasne predajú slivovicu ako výsledný produkt. Alebo naopak. A toto robia v podstate neustále. V malých objemoch s vysokou frekvenciou. A volá sa to High frequency trading. A to je presne to, čo ma fascinuje s celého sveta  tradingu asi najviac. Počítať, koľko stojí slivovica :).

Existuje milión vecí ktoré sa dajú obchodovať miliónom spôsobov. Ale tento princíp je starý ako burza sama. funguje a fungoval vždy, aj keď treba dodať, že boli časy, keď high frequency nebolo zas tak high, a spočívalo v počítaní na papieriky a telefonovanie z jedného konca sveta na druhý, aby si človek vedel overiť cenu :) . Stále mi ale vŕta v hlave, prečo proces výroby slivovice dokáže pochopiť skoro každý, ale ak náhodou nejakému finančníkovi poviete slovo algotrading, predstavuje si, ako sa krížia nejaké statické indikátory.  

Ľudia radi rozprávajú o témach, aké sú algoritmy nebezpečné, ale uznajte že ak 80% program tradingu na burzách drží trhy v podstate pokope, čo je na nich také nebezpečné? Mne sa zdajú v celku užitočné.

2 komentáre:

  1. Sa mi to zdalo také seknuté, sa to super rozbehlo, začalo sa to dobre čítať a zrazu koniec. Teším sa na ďalší článok. Super že si začal.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. niektore veci sa nedaju napisat naraz, lebo by to bola kniha nie clanok. a tak obcas seknem, v najlepsom, najhorsom , alebo tak nejak.

    OdpovedaťOdstrániť